Všetko sa začalo len tak – neplánovane a nevinne. V snahe oživiť tradície predkov som 1.mája 1965 s pracovníkmi vtedajšieho MNV (Obecného úradu) v Kozárovciach, zorganizovala približne 100 člennú skupinu, ktorá v sprievode – znázorňujúcom „Kozárovskú svadbu“ – prezentovala kroje a piesne z Kozároviec. Krása krojov a ľúbezné piesne mnohým počarili, no najviac mne a priznám sa, že som od tohoto okamihu neprestala premýšľať, ako toto bohatstvo našich predkov zúročiť. Spolu s niekoľkými ďalšími nadšencami sa mi podarilo stmeliť užšiu skupinku mladých ľudí a nacvičiť prvé „Priadky“. Podľa tejto scénky, obsahujúcej zvyky, piesne a tance z Kozároviec, dostal zakrátko tento kolektív pomenovanie „Praslica“. Oporou pri zostavení tohoto programového čísla, a potom ďalších iných, mi boli starší občania našej obce, ktorí ochotne rozprávali o zvykoch svojej mladosti, radi zaspievali zabudnuté piesne a zatancovali starodávne tance. Za toto im patrí moja, ale aj Vaša vďaka, i keď väčšina z nich z pomedzi nás odišla už na večný odpočinok.
Významne sa do kroniky folklóru v našej obci, ale aj celého Slovenska zapísali pani Marka Švolíková – speváčka a zberateľka ľudových piesní a tanečný pár – starká Evka Benčaťová a starký Lauko Smrťka – víťazi mnohých krajských a celoslovenských speváckych, resp. tanečných súťaží. Nemožno však nespomenúť aj prvých členov Praslice, ktorí zasvätili svoj život ľudovým tradíciám a svojimi výkonmi zapísali Praslicu medzi popredné skupiny na Slovenku. Sú to pani Oľga Plachyová (Pustaiová), Elena Ballová (Benčatová), Ján Švolík, Cyril Beniačik. Neskoršie pribudli Ing. Miloš Ďurovič, manželia Mária a Jozef Orovnickí, Betka Ilavská (Betinová), Alexandra Valkovičová, Ing. Zlatica Chlpíková (Červenáková), Daniela Koláčková (Furdová), za čo im právom patrí uznanie a morálne ocenenie nás všetkých.
Tok času plynul neuveriteľne rýchlo, veď aj väčšina zo súčasných členov Praslice prezentuje zvyky našich predkov už viac než 29 rokov. Mnohých začínajúcich členov skupiny vystriedali alebo doplnili ich synovia, dcéry, ba aj vnúčence. Zo spracovaných zvykov, zozbieraných piesní a tancov, tvoriacich programové bloky Praslice, čerpajú dnes i naši bývalí členovia, ktorí vedú ďalšie folklórne skupiny v obci, resp. v nich účinkujú.
Nedá mi však nespomenúť generáciu, ktorá nastúpila po 20.-tom výročí. Títo – v tom čase – mladí ľudia nastúpili s plnou zodpovednosťou prevziať štafetu po predchádzajúcich členoch. Z tohoto omladeného kolektívu sa postupom času vytvorilo niekoľko manželských párov, ktorých spája vzťah k ľudovým tradíciám. Sú to manželia Betinoví, Ďurovičoví, Furdoví, Hudecoví, Šimkovičoví a Švolikoví. Manželia Šimkovičoví a Furdoví sú účastníkmi Celoslovenskej súťaže sólistov tanečníkov „Šaffova ostroha“. V sólovom speve nás reprezentujú Janka Slížiková – Hudecová a Renata Majerová – Šimkovičová.
Nemožno pri tejto príležitosti nespomenúť pánov – Jozefa Lehockého, Ondreja Demu, Stanislava Dužeka, Viliama Grusku, Pavla Bútora – odborníkov v oblasti ľudového spevu a tanca, ktorí sa hlavne v prvých rokoch pôsobenia Praslice pričinili svojimi dobre mienenými radami o formovanie programových blokov Praslice. Patrí im za to naša úprimná vďaka.
Každým rokom Praslica získavala uznania a ocenenia v odborných kruhoch, ale získavala si srdcia aj radových divákov. Medzi najvýznamnejšie ocenenia folklórnej skupiny patrí cena Ministerstva kultúry SR za mnohoročné účinkovanie na Celoslovenskom festivale vo Východnej. Ocenenie Ministerstva kultúry SR a to „Vzorný pracovník kultúry“ v roku 1988 som chápala nielen ako ocenenie svojej práce, ale aj úsilia celého kolektívu. Okrem týchto ocenení skupina získala striebornú medailu NOC Bratislava a množstvo Krajských a Okresných ocenení. V roku 2005 NOC Bratislava udelilo medailu Daniela Gabriela Licharda a v roku 2009 NOC Bratislava udelilo na Celoslovenskej súťažnej prehliadke folklórnych skupín v Liptovskom Mikuláši, s názvom Nositelia tradícii, PRASLICI cenu Laureát súťažnej prehliadky. V roku 2015 udelil predseda FUS, Mgr. art, Štefan Zima, Praslici post čestného člena Folklórnej únie na Slovensku.
Celkove má skupina za sebou viac ako 650 vystúpení. Medzi najvýznamnejšie vystúpenia patria Východná 20x, Strážnica 5x, Krajské slávnosti Myjava 22x a predtým Krakovany 6x, Celoslovenská prehliadka Žilina a Liptovský Mikuláš 5x, 100-é výročie založenia MS v Martine, zimný festival – Dni kresťanov Slovenska v Bojniciach a Handlovej 4x. Ďalej to boli okresné podujatia v Leviciach, Tekovské slávnosti v Starom Tekove , ktoré sa konali každý druhý rok, ako aj nespočetné množstvo vystúpení v rôznych mestách, obciach a samozrejme i na domácom pódiu. Osobitnou skupinou vystúpení v rodnej obci bolo účinkovanie v podujatiach organizovaných ZPOZ-om, ako i obcou. Zo zahraničných spomeniem vystúpenia Maďarskej republike 11x, Rumunsko – Varzari 2x, v Českej republike – Mladá Boleslav, Dobrovice, Jihlava a Strážnica.
Môžeme sa však pochváliť aj štrnástimi televíznymi a siedmimi rozhlasovými nahrávkami, ako aj množstvom ich odvysielaných repríz. Jarné zvyky – Morena, Zelená vŕba a taktiež Priadky – boli vydané aj na gramoplatniach. Nemalý záujem o Praslicu prejavili aj žurnalisti, svedectvom čoho je množstvo článkov vydaných o nás v rôznych novinách a časopisoch ako i fotodokumentácia krojov a zvykov pre profesionálnych fotografov. Dievčatá účinkovali vo filme Martina Ťapáka „Rok na dedine“. Pre filmovú tvorbu Bratislava – Kinožurnál – sme nahrali „Tance z Kozároviec“. Počas existencie skupiny sme zozbierali a nacvičili viac než 400 piesní spievaných pri rôznych príležitostiach. Z pohľadu prezentácie zachovávania ľudových tradícii z našej obce v širšom rozmere, sú okrem množstva nahrávok dostupných na internete, odvysielané i niekoľko násobné reprízy našich nahrávok pre RTVS vo folklórnej hitparáde Kapura, resp. v TV Folklorika.
Pri svojich vystúpeniach prezentujeme spracované scénky Morena, Zelená vŕba, Na jarmoku, Hrabačky, Stavanie májov, Dožinky, Na priedomí, Regrútska rozlúčka, Priadky, Páračky, Pierková muzika, Chodenie s Mikulášom, Svadobná odobierka, Na krštení, Vianočné zvyky, Fašiangy, Pochovanie basy a Tance z Kozároviec. Z tancov máme nacvičené: Baligátor, Plieskaná, Mazuľa, Pávy, Židovka, Valčík, Polky – sedliacka, hopsuvaná, trasená, traseno – hopsuvaná, V šírom poli, Ručníčkový, Bozkávaný, Flaškový, Širákový, Čardáše – palotáš, sekaný, trasený a frišká, ako aj 7 variant dievockých kolies. Najzvláštnejším a najcennejším tancom je trasený čardáš, ktorý nemá napodobneninu v ostatných častiach Tekovského regiónu. Trasený čardáš je jeden z najstarších tancov, ktorý sa zachoval u nás.
Dôležitou súčasťou našich vystúpení sú aj archaické svadobné piesne, ktoré Praslica spieva aj na súčasných svadbách pri čepčení nevesty.
Hlavným hudobným doprovodom folklórnej skupiny, počas doby jej existencie, je harmonika. Účinkujúcich na harmonike sprevádzali – Imrich Švolík, Ing. Jozef Novák, Ing. František Bedei a od roku 1978 – t.j. už viac ako 41 rokov Ing. Miloš Ďurovič, ktorý je v súčasnosti vedúcim folklórnej skupiny. Príležitostne spolupracujeme aj s dychovou hudbou Kozárenka.
Praslica je radená, a to môžem zodpovedne povedať, medzi popredné folklórne skupiny na Slovensku. Táto skutočnosť nás však zaväzuje stále na sebe pracovať, zdokonaľovať sa a vydávať zo seba maximum. Viem však, že čo sa robí s láskou a s oduševnením sa robí oveľa ľahšie.
Všetkým nám záleží na tom, aby sa ľudové tradície našich starých otcov a materí zachovali, aby naša slovenská pieseň neupadla do zabudnutia, aby prinášala radosť nielen nám ale i tým, ktorí prídu po nás. Pri uchovávaní tohoto krásneho bohatstva želám Praslici veľa úspechov a tvorivých síl.
Mária Ďurovičová
Zakladateľka a programová vedúca folklórnej skupiny
My neprestaňme nikdy sniť krásne sny,
„Praslici“ našej si praďme niť,
na prospech nás i tých,
ktorí z nás budú žiť.
Z množstva ocenení, ktoré PRASLICA získala, sú najvýznamnejšie:
- Modrá plaketa ZUČ, udelil Zs.KNV Bratislava (1979)
- Plaketa za rozvoj ZUČ v okrese, udelil ONV Levice (1980)
- Bronzová medaila festivalu Východná, udelilo Ministerstvo kultúry SR (1986)
- Ocenenie za dlhoročný prínos vo folklórnom hnutí v Západoslovenskom kraji, udelilo ZFS Myjava (1989)
- Strieborná plaketa za dlhoročnú prácu, udelilo NOC Bratislava (1998)
- Medaila Daniela Gabriela Richarda za záslužnú prácu pri rozvoji folklórneho hnutia na Slovensku, udelilo Národné osvetové centrum Bratislava (2005)
- „Laureát súťažnej prehliadky na celoštátnej súťažnej prehliadke Nositelia Tradícií“ v Liptovskom Mikuláši (2009)
- Cena Mikuláša Senku v súťaži folklórnych skupín v Dubnici nad Váhom (2011)
- Post čestného člen Folklórnej únie na Slovensku (2015)
V roku 1988 udelil Minister kultúry SR vedúcej folklórnej skupiny a jej zakladateľke, pani Márii Ďurovičovej, čestný titul „Vzorný pracovník kultúry“.
Účasť na najvýznamnejších festivaloch a podujatiach:
- Východná (20x) 1969, 1974, 1975, 1976, 1978, 1983, 1984, 1985, 1986, 1988, 1989, 1993, 1995, 1998, 2001, 2002, 2003, 2005, 2007, 2009
- Myjava (22x) 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1993, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2006, 2015, 2018
- Krakovany (6x) 1967, 1968, 1971, 1973, 1974, 1975
- Žilina (3x) 1979, 1982, 1991
- Liptovský Mikuláš 2006, 2009
- Rozhlasové nahrávky (7x) 1969, 1972, 1975, 1976, 1986, 1987, 1988
- Televízne nahrávky (14x) 1971 Priadky, Hrabačky
- 1972 Pierková muzika
- 1972 Tance z Kozároviec
- 1977 Vítanie jari, Máj
- 1981 Páračky
- 2000 Zahrajte mi takúto
- 2011 Kapura – televízna folklórna hitparáda
- 2017 Slovensko v obrazoch
- 2018 Kapura – televízna folklórna hitparáda (2 scénky)
- 2019 Folklorika – Moje Korene (2 scénky)
- Československý film Bratislava– účinkovanie vo filme „Rok na dedine“, v časti Zima – 1967
- Nahrávka dokumentov pre archív SAV Bratislava – 1967, 1987
- Dni kolied kresťanov Slovenska – 1991, 1992, 1993, 1994, 1995
- Oslavy 125. výročia Matice Slovenskej v Martine – 1988
- Ružomberok – Dni Andreja Hlinku – 2003
- Okresné folklórne slávnosti v Starom Tekove – pravidelne od roku 1966
- Tekovské folklórne slávnosti v Tlmačoch – 1998,1999,2000, 2001, 2004
- Súťaž tanečníkov v ľudovom tanci „Šaffova ostroha 2010“ v Dlhom Klčove – 2010
- Účinkovanie v muzikáli Kamenný chodníček – 2010
- Levice – Medzinárodný folklórny festival – V4 „Takí sme“ – 2009, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017
- Medzinárodný kultúrny festival Želiezovce – 1967, 1984, 1996, 2002, 2004
- Krajské súťaže dedinských folklórnych skupín –
- Borský Mikuláš – 1978
- Prievidza – 1981
- Topoľčany – 1990
- Komárno – 1996
- Kozárovce – 2002
- Kľačany – 2005
- Jarok – 2009
- Jarok – 2011
- Výčapy – Opatovce 2015
- Nová Ves nad Žitavou 2018
- DNI KULTÚRY v Honte – Šahy – 1968, 1971, 2000
- Hontianska paráda Hrušov – 2000
- Bratislava
- Rusovce , Mierové slávnosti – 1978
- Kultúrne leto – 1981
- 130. výročie založenia SNS – 2001
- Šaľa – 1984, 2004
- Očová – 2009
- Nitra
- Celoslovenské dožinky – 1974, 1975, 1980
- Antológia čardášov (ZAFOZ) – 2000
- Fašang v Divadle Andreja Bagara v Nitre – pochovávanie basy 2015
- Trnava – ZPOZ, výchovný program – Pradieme niť života – 1988
- Žarnovica – 1982, 1995
- Dubnica – 2011
- Hostie – Festival dychových hudieb – 1978, 1979
- Sebechleby – 2019
Vystúpenia v zahraničí
- Česká republika
- Mladá Boleslav, Dobrovice – 1977, 1989
- Strážnica (5x) 1968, 1976, 1985, 1992, 1996
- Jihlava – 2016
- Maďarská republika
- Nógrad – 1969
- Bang – 1971
- Szób – 1974
- Oroslány – 2004, 2006, 2009, 2011, 2016, 2019
- Rétság – 2013
- Dorog – 2017
- Rumunsko
- Varzari – 2016, 2017
