Súbory

Tradície

Skanzeny

Kroje

Hore

Slovenské tradície a remeslá

Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus (najmä tie z predkresťanských čias), s príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter, t. j. viazali sa na určitý región Slovenska. Dokonca môžeme povedať, že čo dedina – to iné zvyky. Mnohé jedinečné zvyklosti ľudových tradícií sa zachovali dodnes, či už v podobe ľudovej architektúry, hudby, spevu a tanca, jedinečných zvykov, alebo ľudovej tvorby a remesiel.

Fotogaléria

Najnovšie články:

  • Veľkonočný pondelok je posledným dňom kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi šibania a oblievania. V súčasnosti sú obyčaje Veľkonočného pondelka na celom území Slovenka takmer identické. V minulosti však boli v jednotlivých oblastiach viditeľné rozdiely. Na západnom Slovensku bolo

  • Veľkonočná nedeľa je dňom slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Krista. V mnohých obciach Slovenska si v tento deň ľudia prinášali do kostola rôzne jedlá, aby ich tam kňaz posvätil. V prútených košíkoch prikrytých obrúskom mali pripravený chren, cesnak, vajíčka, šunku, klobásu či syr.

  • V rámci kresťanskej liturgie je Biela sobota pripomienkou Kristovho vzkriesenia. V tradičnej obyčajovej kultúre bol tento deň určený najmä na prípravu obradových jedál. Varila sa predovšetkým bravčová šunka, údené mäso, huspenina či klobásy. Tieto pokrmy sa v rímskokatolíckych oblastiach Slovenska

  • Veľký piatok je v kresťanskej liturgii dňom pripomienky ukrižovania Ježiša Krista. V tradičnej ľudovej kultúre sa k nemu viazalo množstvo magických úkonov a poverových praktík, ktorých korene možno hľadať ešte v predkresťanskom období. Už noci zo Zeleného štvrtku na Veľký

  • Zelený štvrtok je podľa kresťanskej liturgie dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V tradičnej ľudovej kultúre bol tento deň spojený s množstvom obyčajových úkonov, ktoré mali za cieľ ochrániť hospodárstvo od zlých síl a zabezpečiť hojnú úrodu a zdravie. Od

  • Tak ako Morena, vynesená slobodnými dievčatami na Smrtnú nedeľu symbolizovala zimu, zelený konárik liesky, vŕby alebo inej dreviny bol symbolom ožívajúcej prírody a nasledujúceho leta. Rituál jeho prinesenia do dediny sa realizoval väčšinou na Kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkonočnou nedeľou)

  • K začiatku jari v minulosti neodmysliteľne patrilo symbolické vynesenie zimy z chotára. Na Slovensku sa tento rituál spájal predovšetkým so Smrtnou nedeľou (nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou) a s Kvetnou nedeľou (nedeľa týždeň pred Veľkonočnou nedeľou), v závislosti od

  • Vo štvrtok po druhej ohláške v kostole začali chodiť zváči, po jednom z nevestineja ženíchovej rodiny, pozývať na svadbu. Boli to 12 – 13 roční chlapci, nosili valašky vyzdobené šnorkami a také isté šnorky mali aj na širiakoch. Na papieri

  • Pletenie čipiek patrí medzi najstarobylejšie a najarchaickejšie textilné techniky na Slovensku. Doteraz najstaršia správa o čipkách z Liptova sa zachovala v protokole obce Sielnica z roku 1772. Expozícia liptovskej paličkovanej čipky, nachádzajúca sa v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, prezentuje charakteristické

  • To je názov pútavej expozície ľudovej modrotlače v Národopisnom múzeu, ktoré sa nachádza v historickej budove niekdajšieho sídla soľného úradu v Liptovskom Hrádku. Expozícia predstavuje dejiny modrotlačiarstva ako cechového remesla v Liptove a prezentáciu ľudového odevu a bytového textilu z

  • Všetci nadšenci pre ovčiarstvo, salašníctvo a pastierstvo si prídu na svoje v tomto Ovčiarskom múzeu. Expozícia ovčiarstva v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku je špecializovaná expozícia pastierskej kultúry vybudovaná v podkroví historickej budovy - niekdajšieho sídla soľného úradu. Múzeum spravuje jedinečný

0

Spoznávame všetko krásne, čo na Slovensku máme :-) Predstavenie folklórnych súborov, spoznávanie ľudovej architektúry a tradícií.