Život našich predkov bol spätý s mnohými predstavami, poverami či magickými praktikami. Boli prepojené s všednou každodennosťou, no viazali sa aj ku špeciálnym dňom, ktorým sa pripisoval magický charakter. Prvý máj k takým jednoznačne patril.

Už noc z 30. apríla na 1. mája, u nás známa ako Filipo-Jakubská, bola považovaná za noc čarodejníc. Podľa tradičných predstáv sa vtedy schádzali strigy a strigôni na krížnych cestách, odkiaľ sa vydali do všetkých kútov chotára. Dokázali škodiť mladej zeleni, dokonca mali pričarovať mráz, ktorý ničil budúcu úrodu ovocných stromov i hrozna vo viniciach. Aby sa ľudia pred ich vyčíňaním chránili, používali rôznorodé magické praktiky. V predvečer tohto dňa chodili pastieri na návršia, kde trúbili a práskali bičmi, aby všetky čarodejnice z chotára vyhnali. Gazdovia používali aj konáriky borievok, ktoré dávali nad dvere a pod strechu domu alebo ich zapichovali do hnojiska. Aby bol pred bosorkami chránený aj dobytok, na rohy mu ľudia vešali girlandy z kvetov a magických bylín.

Špeciálne účinky sa pripisovali aj májovej rose a dažďu. Na celom Slovensku bola prvomájová rosa považovaná za skvelý liek a preventívny prostriedok proti rôznorodým bolestiam. Ľudia si ňou často umývali oči alebo ju používali pri ťažkostiach s pokožkou. Májový dážď, najmä v prvom májovom týždni, bol zase predzvesťou bohatej úrody. Dievčatá zo stredného Slovenska ho dokonca používali aj ako kozmetický prostriedok. Nechali si ho voľne padať na rozpustené vlasy, pričom odriekali formulku: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť“. Očakávali, že ich vlasy budú po absolvovaní takejto kúry husté, dlhé a zdravé.

V máji sa malo dariť aj všetkému živému, čo prišlo na svet. V tomto mesiaci narodené mláďatá (napríklad jahňatá, húsatá či mačatá) mali byť najvhodnejšie na chov. Aj deti mali byť podľa zaužívaných predstáv šťastné. Pretože sú však v tomto čase stromy obsypané bielymi kvetmi, májoví novorenci začínali skoro šedivieť. Májová zeleň bola tiež symbolom sily a najlepšie vyjadrovala želanie gazdov, aby na poli i lúkach bolo dostatok rastlinstva. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých zohrávali dôležitú úlohu rastliny, názov májenie. Dokonca strom využívaný pri rôznych magických obradoch niesol názov máj.

Už z 15. storočia pochádzajú zmienky o tom, že postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča. Kým nebol tridentským koncilom zavedený cirkevný sobášny obrad, bolo vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti. Neskôr na našom území nadobudli máje viaceré možné významy. V prvom prípade ho postavil mládenec iba tomu dievčaťu, o ktoré sa seriózne uchádzal. V druhom predstavovali máje spoločný dar mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. Tretím variantom bolo, že máj dostala síce každá dievčina, ak však mala svojho frajera, bol ten jej iný ako ostatné, ktoré predstavovali kolektívnu pozornosť mužskej mládeže. Mohol mať napríklad iné stuhy či šatky, obielený kmeň, prípadne sa líšil druhom použitého stromu.

Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku. Keďže však na ich vztýčenie muselo padnúť mnoho stromov, vrchnosť sa snažila túto praktiku už od 18. storočia obmedzovať. V mestách sa jej to pomerne dobre darilo, na vidieku však táto obyčaj celkom nevymizla. V každom regióne, dokonca v každej obci mohlo stavanie májov vyzerať trochu inak. Na Myjave boli mládenci nútení vzdať sa stavania májov všetkým dievkam. O to viac však dbali o jediný máj povolený pre celú obec, ktorý doviezli na obecné priestranstvo. Bola to vysoká jedľa, ktorú okliesnili a očistili od kôry, pričom dvojmetrový vrcholec ponechali. Ozdobili ho od dievčat požičanými stužkami a šatkami, postavili do pripravenej jamy, ktorá sa zasypala zeminou a dobre udupala. V polovici mesiaca máj zvykli v noci tajne zvaliť, vyblednuté šatky a stuhy nahradili novými a opäť ho vztýčili. Počas posledného májového dňa mládenci vystrojili veľkú zábavu pri muzike, ktorej hlavným cieľom bolo jeho zvalenie. Veselice sa zúčastnila takmer celá obec, no finančne na ňu prispeli najmä mladé dievčatá, ktoré si požičané stužky a šatky museli naspäť odkúpiť.

Zatiaľ čo v západnej časti Slovenska sa stavanie májov realizovalo začiatkom mesiaca, v Turci, Liptove a ďalších regiónoch bolo viazané k najmä Turícam. V Liptove dostávali na Turíce dievčatá po dva stromy – brezu a smrek. Ak sa dievčaťu máj páčil, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, klinčekov alebo iných kvetov. Znakom súhlasu mládencových rodičov bola na oplátku stuha do vlasov, ktorú mládencova matka kúpila dievčaťu na najbližšom jarmoku.

Dodnes je na Slovensku všeobecne rozšírené stavanie obecného mája. Zriedka sa však stále stretávame aj s obyčajou stavania májov slobodným dievčatám, ktoré za ne podľa stanovených kritérií platia.

Autorka textu: Simona Jaššová, kurátorka SNM – MT – Etnografické múzeum
Foto: Podujatie Stavanie májov v SNM – Múzeách v Martine – Múzeu slovenskej dediny, M. Fabian